Poznáte skladbu „Pre Elišku“? Klavírna Bagatella v A mol, ktorú skomponoval Ludwig van Beethoven 27. apríla v roku 1810, sa stala jedna z najznámejších diel klasickej hudby. Kto z vás ju už skúšal hrať? Z nôt alebo sa radšej učíte, keď vám to niekto ukáže, ako na to? Počuli ste jej celú verziu? Tu si ju môžete vypočuť celú >>
Aj tu v Uk ju poznajú a je veľmi populárna. Naďa, moja žiačka na druhom stupni, ju zahrala tento týžden na hodine prvý krát sama, celú úvodnú časť. Tá radosť v jej tvári sa nedá opísať. Napriek tomu, že je len začiatočníčka a ešte nevie plynule čítať noty. Cvičili sme ju pár týždnov, takt po takte pridávali ďalšie noty, pravá ruka, ľavá a dokopy celé.
Na mojich hodinách mi najviac yáleží, aby moji žiaci hrali skladby, ktoré sa im páčia. Naďa si bez akýkoľvek zábran vybrala skladbu „Pre Elišku“. Motivácia naučiť sa hrať pesničku, ktorú poznáte a máte radi, je vysoká a žiaci si proces učenia dokonca užívajú. Tešia sa z každého naučeného kúsku, doma prirodzene cvičia. Melódia postupne dostáva reálnu podobu a oni sa tešia, keď ju budú vedieť zahrať celú.
Ako dieťa som sa zo skladieb, ktoré mi moja učiteľka klavíra vybrala, málokedy tešila. Skladby a ich skladateľov, som vôbec nepoznala. Známe skladby ako „Pre Elišku“, som nikdy nehrala. Pamätám sa, ako som ju počúvala hrať mojich spolužiakov za dverami tried na chodbe v ĽŠU, kde som chodila na hodiny klavíra. Tie lahodné tóny vychádzajúce spoza dverí ma nadnášali, až som mala chuť lietať…niečo tak úžasné som nikdy nepočula.
Sama som sa k tejto skladbe dostala až ako dospelá. Konečne som začala hrať skladby, po ktorých som túžila, no v škole sa k nim nikdy nedostala. Teraz hrám „Pre Elišku“ svojim deťom, rodine a žiakom.Vychutnávam si každý tón a rada sledujem, čo táto krásna melódia robí s obecenstvom. Aké pocity v nich vyvoláva? Čo ich pri počúvaní napadne? Čo napadne vás?
Škola? Romantický film alebo sa vidíte ako sedíte na klavírnom koncerte?
Dodnes sa nevie, či sa skladba mala pôvodne volať Pre Elišku. Podľa jednej teórie sa mala volať Pre Terezu. Niektorí vedci tvrdia, že Ludwig Nohl zle opísal názov skladby v staronemčine ako Pre Elišku (Fur Elise), namiesto Pre Terezu. Touto Terezou mala byť údajne hudobnica Theresa Malfattiová, ktorú skladateľ v roku 1810 požiadal o ruku, ten istý rok ako napísal skladbu.
Theresa Malfiattiova jeho ponuku odmietla.
O Eliškinom pôvode sú aj iné teórie. Nemecký muzikológ Klaus Martin Kopitz tvrdil, že ženou, ktorej Beethoven skladbu venoval, bola nemecká speváčka Elisabeth Rockelová. S ďalšou teóriou o venovaní skladby prišiel taliansky vedec Luca Chaintore, ktorý po ôsmich rokoch výskumu tvrdil, že skladbu „Pre Elišku“ nenapísal Beethoven, ale pravdepodobne jej nálezca, Ludwig Nohl.
Beethowenova hluchota
Skladba „Pre Elišku“ bola napísana v roku 1810, dva roky pred tým ako Beethoven úplne ohluchol, v roku 1812. Jeho sluch sa zhoršoval už počas písania tejto skladby.
S postupujúcou hluchotou sa Beethovenova hudba posúva do vyšších tónin. Čo vysvetľuje, prečo aj skladba „Pre Elišku“ je napísana tak vysoko – dôkazom sú tri po sebe nasledujúce arpeggia v A mol, nachádzajúce sa v strednej časti.
Dodnes nikto nevie presne povedať, prečo skladateľ ohluchol, ale testy ukázali, že jeho chorobopis bol pestrý takmer ako jeho hudba. Syfilis…Vrodená porucha sluchu….Alebo to, že ho otec mlátil ako žito? Často sa objavuje názor, že Beethoven ohluchol pre otravu kovmi, z ktorých sa v tom čase vyrábali poháre a príbory.