Začiatky mojej cesty liečenia alebo ako to všetko začalo…

Včera bol „Piano day“ a ja som ho odignorovala tak, ako som celé roky ignorovala seba v spojení s hrou na klavír.
Môžem sa vyhovoriť na fakt, že som bola zaneprázdnená prípravou na príchod mojich rodičov, tu, do UK. Navštívili nás po dlhých 3 rokoch a my sme sa ich už nevedeli dočkať. Dnes sme sa vrúcne vyobímali a spolu strávili pekný deň!
A práve moji rodičia majú veľa spoločné so mnou a mojou hrou na klavíri.
Keď som mala 6 rokov, v škôlke ma vybrali, spolu aj s inými deťmi, ako hudobno nadané dieťa. Zaspievala som pesničku, vytlieskala rytmus …(Neviem, či sa to ešte na Sk robí, v Uk žijem 17 rokov a ešte som sa s tým nestretla. Tu hrá každý, kto chce!). Rodičia dostali úlohu vybrať hudobný nástroj, na ktorý budem hrať a voľba padla na klavír.
Pamätám si moju učiteľku na prvej hodine v ĽŠU. Bola milá, s úžasným prístupom k deťom a učeniu. Po prvom týždni odišla na materskú dovolenku. Začala ma učiť nová, čerstvá absolventka hudobného konzervatória. Bola pekná, mladá, no s deťmi to moc nevedela. Hlavne so mnou, ktorá sa cítila, akože je tam kvôli nej viac ako kvôli sebe, kedže som hrať na klavíri vôbec nechcela…
Na to, že som hrala ďalších, dlhých 14 rokov, celú základnú, strednú školu, dodatočné 2 roky v kurze pre dospelých ako prípravu na vysokú školu, to nebolo také zlé.
Na vysnívaný odbor Klavír-Angličtina ma nezobrali napriek tomu, že som bola najlepšia klavíristka na talentových skúškach a dosiahla som najvyšší počet bodov. (Dodatočne sa chválim za spev, ktorý bol na skúškach povinný a spievaním skladby od Mozarta, som prekvapila aj samu učiteľku klavíra). S mojou pani učiteľkou som mala nakoniec užasný vzťah a prekvapivo som to s ňou vzdržala až do konca :).
Nikdy som si neuvedomila, ako ma toto zlyhanie veľmi ovplyvnilo a na dlhé roky úplne odstavilo od hrania na klavíri. Aj napriek tomu, že som sa s klavírom ešte stretla počas štúdia učiteľstva 1. – 4. na Pedagogickej Fakulte, necítila som potrebu hrať a málokto z rodiny a priateľov ma vôbec niekedy počul hrať.
Ani moje spomienky z hudobnej školy nie sú tie najlepšie a tých negatívnych je viac ako tých pozitívnych. Kedže som hrať nechcela a bola som do toho nútená, všetko sa mi vracalo v zlom ako bumerang…
Na hodiny klavíra som ako dieťa dochádzala 3x do týždňa pešo, zo sídliska až do hudobnej školy v meste. Dlho som nemala na čom cvičiť,  kedže sme doma klavír ešte nemali. V tej dobe to bol prepych a zohnať poriadny nástroj bola makačka. Skoro ako tovar z Tuzexu. Moju kariéru som zatiaľ odštartovala cvičením na klavíri pre bábiky. Doteraz ho máme doma. Keď naši nakoniec vybavili kúpu klavíra, krásneho kúsku Petrof a piati chlapi ho vytrepali na piate poschodie v paneláku, zistili, že sa v nejakej chodbe s ním neotočia a nakoniec skončil u mojej starkej na inom sídlisku. Takže som dochádzala aj na cvičenie na klavír!
Ani v škole to vždy nebolo ružové a moja najlepšia hodina bola, keď bola zrušená. Aká škoda keď mi vybavili zastupovanie iným učiteľom a ja si doteraz pamätám ten strach, že skončím na hodine u riaditeľa školy. Nielenže bol výborný hudobník, klavírista ale aj dirigent a keď mi počas hrania vyťukával rytmus na pleci a tie jeho dlhé vlasy mu skákali na hlave ako ho pri tom šklbalo, bola som v takom tranze, že som zabudla hrať aj to, čo som z Klavírnej školy u starkej nacvičila!
Ako odmena za výborne nacvičenú skladbu bolo vystúpenie na koncerte. Spolužiaci to milovali!
Ja neznášam pozornosť a nikdy som nebola „performer“. Na koncerty som chodila pravidelne, no neviem či kvôli tomu, že som pekne hrala, alebo aby som viacerími vystúpeniami prekonala trému…to prvé som sa nikdy nedozvedela a to druhé sa nikdy nestalo! Paralyzovaná strachom som si z vystúpení vačšinou nič nepamätala a zážitkov ako ma pretláčali cez dvere po otvorení koncertnej sály mám viac, ako prstov na jednej ruke. Ale musím povedať, že mám aj super spomienky na rôzne vystúpenia, hlavne na veľký koncertný projekt v Národnom divadle a nahrávanie do miestneho rádia…
Dobrá správa je, že som tento odpor v sebe počas rokov prekonala a dnes si zase hranie na klavíri užívam. Mojim rodičom vlastne ďakujem, že ma pri hraní udržali a počas tých rokov podporovali tak, ako najlepšie vedeli. Nemôžem zmeniť čo bolo, no môžem zmeniť môj postoj a vzbrať si, ako sa chcem v tomto celom cítiť. Či ako obeť alebo tvorca svojho života.  Dlho sebou nosený bôľ som si zvedomila, prijala a preliečila. Prevzala som zodpovednosť za svoj život a začala ho tvoriť taký, aký chcem. Život bez strachu, limitácii a ombedzení. Zatiaľ ma veľmi baví a sama som zvedavá, kam ma to až na tejto novej ceste zaveje…
Pri dnešnom upratovaní som našla pár fotiek, ktoré tu s vami zdieľam, mňa celkom po toľkých rokoch, potešili.🎹
"Som vášnivá klavíristka a nadšená propagátorka výuky hry na klavír, založenej na jedinečnom prístupe k vašim individuálnym potrebám. Ukážem vám, ako sa tešiť z hrania vašich vytúžených skladieb hneď, a to bez poznania nôt a zdĺhavých rokov hrania!" Viac o mne nájdete tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.

  • e-Book s videoukážkou zdarma
  • Chcete, aby Váš teenager trávil čas zmysluplne?

    Stiahnite si môj eBook zdarma a prečítajte si pár úvah o tom, prečo je vek teenagera vhodný na začatie hry na hudobný nástroj a ako na to!

  • Nejnovější články
  • Kategorie
  • Vidíme sa na Facebooku